Hotentoten HT PDF Tisk E-mail

Napsal Hirax

   


Tu je celý, "necenzúrovaný" (neskrátený) rozhovor zo Sveťom, spevákom a mozgom žilinskej kapely HT, ktorý som robil ešte pred pol rokom pre rockový magazín Rock Planet. Je trošku uletený, ale však ináč to ani nemohlo skončiť, keď sa stretol psychopat so psychopatom. Nech sa páči, Hirax
 
Začnime obligátne - kedy ste vznikli a máte radi ovocie a zeleninu?
Neviem ako ostatní, ale ja som vznikol v roku ´74... aj keď mám ten pocit, že rodičia museli ten nápad dostať už v ´73. Kapela vznikla počiatkom roku ´89 aj keď mám pocit, že som ten nápad dostal už v roku ´88. No a okrem ovocia & zeleniny máme radi keksy, chrumky, briošky a vodku...

Sveťo, prvé demáče HT "Obete systému" a "Smetný kôš" sú pre mňa kultové. Nechápem, ako mohli prežiť toľký čas a stále byť aktuálne. Netvrdím, že všetky, ale veľká časť áno. Koľko si mal rokov, keď si tie piesne a texty napísal? Ako vznikla nahrávka - klasicky na magnetofón položeny v strede skušobne?
Presne tak, magič značky „tesla safir“ a páska bola tuším „emgeton sx“. Trocha sa smejem nad tým, ako sa dnes všetko spred 15 rokov nazýva kultové. Je to asi na pováženie. Tie songy som napísal, keď som mal dákych 16-17 rokov (čo som ja vedel o živote...) a to, že pretrvali taký dlhý čas je síce potešujúce, avšak častokrát tento „kult“ starých demáčov pôsobí pre kapelu kontraproduktívne.



Veľa iných kapiel z toho ťaží a vy na to chcete zabudnúť, hmhm. To asi tie drogy... No poďme ďalej. Čo je s chalanmi, ktorí sa zúčastnili nahrávania prvých demáčov HT? Stretávate sa ešte? Zaujíma ich fungovanie terajšej kapely?
Tak to ti teda môžem povedať presne. Posledných dvoch žijúcich ex-členov som včera v altánku videl dačo piť, no a keďže dochádzajú za prácou až do Dnepro-petrovskej oblasti, ich záujem o naše súčasné fungovanie, či o fungovanie hocičoho iného je už len sporadický. A väčšinou si aj tak pýtajú len bakšiš.

Pamätám si - keď som chodil do Žiliny na vysokú - ako bolo toto mesto dosť často vylepené plagátmi Hotentoten či neskôr HT. Chodili vtedy na vás - dá sa povedať – všetci. Teda mix punkerov, harcorákov aj metalistov. Boli to krásne časy, však? Smrk smrk...
Veľmi radi dodnes všetci spomíname na to krásne obdobie, keď si chodil do ZA na výšku... a my sme sa nevedeli dohodnúť na tom, či si punker, hardcorák alebo metalista. To, že ťa od tých čias prezývame „Mix“ je už len iróniou osudu.

Prečo ste mi nikdy nepovedal, že ma voláte „Mix“? Vyšil by som si také tričko, hehe. No späť - ak sa nemýlim, bol si v tej dobe ortodoxný STRAIGHT EDGE, teda nefajčil si, nepil, žiadne drogy a bol si vegetarián. Do akého veku ťa držala táto „čistá“ éra? Kedy nastal čas sa normálne zaradiť?
Tak čas nastal až vtedy, keď sa mi ostatní začali posmievať, pretože ja som v tom období nielenže nefajčil a nepil, ale som sa aj neumýval, neholil a neondel, takže hlavne ženská časť populácie ma začala pokladať za ekologického teroristu – tam pohár pretiekol...



Prelomový zlom v zmene zostavy ako aj v chode kapely nastal s vydaním prvého oficiálneho CD "Predstieranie šťastia"? Ako ste sa dostali - dá sa povedať v tej dobe - k takému komerčnému labelu, ako bola ENA Records?
Pozri, nebudeme o tom nijako dlho filozofovať, ani tomu vydaniu 1. cd u ENA records pridávať spätne nejaký veľký význam. My sme boli mladí, krásni a talentovaní... no a pochopiteľne sme chceli byť ešte bohatí a slávni... to, že sme dnes už iba mladí je daň osudu.

Neprešiel ani rok a na svete bol druhy radový album "Hotentot´n´roll". V tej dobe som z teba cítil, ako keby si bol silne ovplyvnený Henry Rollinsom. Hlásať veľa názorov, ktoré majú zmeniť svet k lepšiemu, poukazovať na neduhy okolo nás, byť aktívnym atd. Pamätám si, že som vtedy robil zvukára v rockovom rádiu Rebeca a prišiel si na rozhovor. Vravel som si vtedy v duchu, „ááá, to je ten slávny slovenský Rollins“, hehe. Mýlim sa s tým Henrym?
Samozrejme, po vydaní 1. cd vznikla v kapele eufória, preto 2. cd nedalo na seba dlho čakať a ja mám pocit, že to druhé cd „Hotentot´n´roll“ dokonca bolo vydané ešte v tom istom roku ako prvé cd (1997). Nové technické vymoženosti a nejaké tie zarobené peniaze otvárali nepredstaviteľný priestor na sebarealizáciu... a takto rozbehnutí a pozitívne naštartovaní máš pocit, že musíš strhnúť na svoju stranu a vyburcovať k aktivite aj svoje okolie. V tom vidím určitú podobnosť s Darou Rolins, ale inak si myslím, že jej išlo o niečo úplne iné...

Minule som kecal s Darou. Vravela, že ťa volala na nejaký spoločný duet a že si odmietol. Skutočne ti jej umelé kozy nejdú do ruky? No nič, odbočili sme... Potom na dlhšiu dobu rozpad skupiny HT. To čítam z práve otvorenej encyklopédie svetového Rocku. Prečo? Opäť ťa pritiahlo divadlo, alebo si chcel písať príbeh "Išlo vajce na vandrovku"?
Rozpad? Asi tým, že túžby, predstavy a ciele boli natoľko vzdialené reálnym ľudským, hráčskym možnostiam, že zadretie motora a strhanie šróbov bolo len otázkou času. A máš pravdu v tom, že prišiel naozaj čas, aby sme si všetci- každý v sebe – poupratovali rokmi nahromadený bodrel. A tak sa vajcia vybrali na vandrovku, každé opačným smerom, aby sme sa o pár rokov mohli stretnúť silnejší, ale hlavne triezvejší.

... a potom skušobný koncert v Žiline a staré žilinské Guru (ešte vedľa bábkového divadla) skoro prasklo vo švíkoch. Ak sa nemýlim, píše sa december roku 2002. Ďalších par koncertov a HT vstáva z prachu... Konečne stabilnejšia zostava. Čo ste robili v tej menopauze?
Ja som mal fakt ten pocit, že HT je pre mňa dávno uzavretá záležitosť, dokonca som striktne nereagoval na hovory na túto tému, pokladal som to za bezúčelné, ale ako sa hovorí – nikdy nehovor nikdy – sme sa jedného pekného dňa s cybom /basa/ a marcelom /bicie/ stretli... no a vypili sme veľa vodky. A ráno okrem absťáku ma strašil ešte matný pocit, že sme sa dohodli na nejakom spomienkovom koncerte či čo... áno, nemýlil som sa, vytriezvenie v podobe koncertu v Guru /ZA/ po piatich rokoch naozaj roztočilo vír emócií. Ono je to podobné ako s návykovými látkami, môžeš ako dlho chceš abstinovať, stačí jedna recidíva a si opäť tam, kde si bol........doma.



Hehe, ponorkovú chorobu môžeš dostať aj na poli. Potom vychádza tretí - kontroverzný album "Plan B". Punkeri ho neprijali, iní ľudia áno. Keď som ho prvý krát počul, bol som nadšený, ale niektoré skladby - hlavne tie hip-hopove - mi do ucha moc nešli. Po čase som však musel priznať, že napríklad hneď prvá pieseň "Real" mi pílila uši a teraz ju vďaka výbornému textu milujem. Kde si sa učil čarovat?
„PLAN B“ to je kapitola sama osebe. Už som sa na túto tému napočúval toho až dosť, takže to poviem asi takto – príjemnejšie, aktívnejšie a inšpiratívnejšie leto ako pri nahrávaní plánu b, ktoré zväčša prebiehalo v mojom byte, som dovtedy ani odvtedy nezažil. Kamarát Marek Marsina dotiahol vtedy ku mne počítač s aparátom a mne nebolo treba viac... Chcel som oprášiť, ale hlavne vylepšiť zopár starších songov zo začiatku 90. rokov, ktoré sa už vtedy tvárili hip-hopovo! A pridať k tomu zopár nových. A v tomto sa náš zámer myslím si vydaril. Nehľadal by som v tom opäť nejako dlhodobý dramaturgický zámer. Išlo jednoducho o to užiť si leto, slnko, nejakú vodku a zaznamenať to na cd.

Čo vy mate s tou vodkou? Hmhm... Po pár rokoch mlčania zrazu ďalšie kroky k úspechu - zobral si vás pod svoje krídla šikovný manager - známy to Dodo Tarkay a k tomu vám posledný album "Absint" vydala čoraz silnejšia agentúra Duna. Dá sa povedať, že už bolo na čase...
Na čase bolo snáď z toho hľadiska, že „ABSINTH“ vyšiel síce tento rok (2007), ale hotový bol už dva roky predtým. Avšak mám ten pocit, že zdieľame podobný osud tých pár posledných žijúcich dinosaurov začiatku 90. rokov, ktoré už ťažko prekonajú svoj rubikon, pretože prvé albumy sa stali natoľko notoricky známe, že ľudia tie nové berú skôr do počtu (to je ten lepší prípad), alebo ich posudzujú podľa už spomínaných prvotín, ktoré sú však z hľadiska – ako hovoríš – „kultovosti“ neprekonateľné. Vyrovnať sa s tým je našim údelom už 18 rokov.

Trošku zarýpem. Ten album ma podľa mňa v porovnaní s menom kapely strašný zvuk. Bolo vám až tak zaťažko navštíviť kvalitnejšie štúdio? Či ako obvykle - bývalý gitarista Truba všetko prechlastal?
Ja osobne nič Trubovi nezazlievam. Predstav si, keby si bol ty postavený pred dilemu: kvalitnejšie štúdio alebo kvalitnejší alkohol? Slovami klasika: “Smrť chodí po horách, ale heavy metal si nevyberá!“



Hudobne sa "Absint" ešte viacej vzďaľuje od punkovych vôd k metalovým. Old school metalový zvuk gitár, kde tu náznak rockových hitoviek ala Kabat. Smerujete koráb HT k nejakému konkrétnemu publiku? Skutočne chcete zaútočiť na rady starších spoluobčanov okupujúcich akciové zľavy supermarketov?
S úprimným svedomím ti poviem, že som niekedy naozaj prekvapený aké spektrum ľudí chodí na naše koncerty. A ver mi, že naším cieľom naozaj nie je pritiahnuť spomínaných spoluobčanov, ale čo ti poviem – nedarí sa nám to...

Uvedomuješ si, že veľa ľudí si myslí, že "Hotentót" je hlúpy človek, ale v skutočnosti je to úplný opak?
Pochopiteľne, veď hlúpy človek je ak sa nemýlim „butatoth“.

Počúvaj Butatoth, máš ešte silu rozprávať sa s opitým punkerom pri bare, ktorý sa ťa bude pýtať, či zahráte a venujete skladbu "Stenu" jeho frajerke Ľudmile? Vraj si raz skoro uškrtil jedno dievča, keď ti povedala, že vôbec nevieš hrať na fúkacej harmonike? Si skutočne až tak ješitný a agresívny?
Pozri sa – stojíme tu pri bare už dve hodiny, ty už nevládzeš, ja ešte vládzem, ale ak mi ešte raz povieš, že sa môj dedko nevie korčuľovať – protestne odchádzam spať.

Však odíť, mne je to fuk, rozhovor už je skoro hotový... Kde tu som začul chýr, že text k vašej najznámejšej piesni "Mosty" napísala nejaká dievčina a ty si ju neuviedol ako spoluautorku. Ako sa ti zaspáva pri pocite, že nie si sam sebou?
Tu asi treba veci uviesť na pravú mieru. Je síce pravda, že text „Mosty“ bol inšpirovaný zápiskami z dievčenských denníkov Natálie T., ale konečnú podobu dostal odo mňa, čiže nebral by som to ako spoluautorstvo, skôr ako námet. Ale máš pravdu, mohla tam byť spomenutá, avšak pri korekciách obalu sa na to úplne zabudlo. Inak keď zaspávam, pýtam sa „kto som ja?“, keď spím viem, že „ja som len ja“ a keď sa zobudím viem, že „ja je niekto iný“. Vlastne celý čas žijem „uprostred niekoho iného“.

Natalia T. sa stále prehadzuje spotená vo svojich perinách. Mohol si jej aspoň poslať z dovolenky pohľadnicu. Teraz si len dokázal, že skutočne žiješ uprostred „Nikoho“. Váš nový gitarista pochádza z martinskej crossoverovej kapely Digitus in Recto. Skutočne si pred koncertom pchá (aby lepšie hral) do riti prst?
Už sme mu to aj naznačovali, že si to môže niekto všimnúť, ale on si nedá povedať. Denys celkovo plnohodnotne Trubu (ex-gitarista) nahradil, ale čo sa týka manierov, mám ten pocit, že ho ešte predčí.

Ja by som si ten prst ani nevšimol, ale on prišiel ku mne a strčil mi ho pod nos, že vraj „či viemk, čo to je“. Chvíľku som váhal ovoňať, ale nakoniec som do toho šiel, lebo ma zmýlil ten nestrávený oriešok. Doteraz toho ľutujem. Vráťme sa ale k debate - to by bolo z mojej strany asi všetko, mám vás už skutočne dosť. Ak chcete, môžete niečo odkázať čitateľom. Ale ja to aj tak neuverejním...
-
Takze nič? Ok, strčte sa do riti...
 
Hirax
Diskografia:
Predstieranie šťastia (1997)
Hotetot´n´Roll (1997)
Unplugged (1998)
Plan B (2003)
Absinth (2007)

http://www.ht.fast.sk
http://www.hiraxrecords.sk